Som členkou tímu 1 rok, čo je oproti iným kolegom pomerne krátko. Aj keď som v tíme už dosť dlho na to, aby som poznala procesy a dynamiku tímu, vedela som, že je ešte veľa toho, čo neviem, čomu nerozumiem a tiež toho, čo kolegovia nevedia o mne. Takže tieto tri dni boli pre mňa pomerne výzvou.
Zakaždým, keď mám ísť do riadeného rozvojového procesu musím prekonať najskôr svoje vlastné obavy a nechuť. Pritom paradoxne, milujem tie momenty „wow efektu“, tie momenty, keď pocítim, že ma to niekam posunulo, že som sa niečo naučila o sebe, že som spoznala viac niekoho druhého. To je vlastne dôvod, prečo robím prácu, ktorú robím. Avšak, vždy ma pred začiatkom takéhoto procesu prepadne pocit, že sa mi do toho nechce. Aj napriek všetkým benefitom, aj napriek opakovanej dobrej skúsenosti tam ten pocit vždy je. Myslím si, že je to najmä obava otvoriť sa a ukázať svoje skutočné JA. To JA, ktoré vie byť zraniteľné, výbušné aj sebecké, ktoré chce vyhrávať, ale aj to JA, ktoré je láskavé, odpúšťajúce a pomáhajúce. Jednoducho nahé JA, bez masiek. Paradoxne si uvedomujem, že pre mňa nie je najťažšie ukázať toto JA druhým, ale samej sebe. To je však podmienkou osobného rastu. Priznať si kým som, spoznať ako reagujem v rôznych situáciách a prijať to.
Priznávam, mala som ešte jednu obavu. Čo ak zistím, že medzi kolegov nezapadám? Táto obava bola ale v kontexte nášho tímu iracionálna. Nevychádzala z objektívnej reality, to sa len ozýval môj vnútorný kritik. Pomohlo mi uvedomenie si, že už rok v tomto tíme fungujem a cítim sa v ňom dobre. To, že sa kolegovia o mne dozvedia viac, môže naše vzťahy skôr posilniť, než naštrbiť. A aj keď to pre mňa ani teraz nebolo jednoduché, nabrala som odvahu, prijala túto výzvu a nechala sa viesť procesom.
Aké to pre mňa bolo? Bolo to prekvapujúce, objavné, zábavné, emotívne, ťažké a zároveň odľahčujúce, posilňujúce a zdrojové. Najdôležitejšia bola pre mňa atmosféra dôvery, ktorú som cítila po celú dobu. Vnímala som, že tak ako ja, sa otvárajú aj ostatní členovia tímu. Po roku v tíme boli kolegovia, ku ktorým som mala bližšie ale aj takí, pri ktorých som cítila, že náš vzťah je skôr formálny. V jednom momente som si však uvedomila, že mám blízko ku všetkým. Dostala som odpovede na otázky, ktoré som sa bála opýtať a to mi pomohlo lepšie kolegom porozumieť a vytvoriť si k nim bližší vzťah. A moje prvotné obavy? V procese som si na ne už ani nespomenula.
Najdôležitejšou časťou celého procesu bola pre mňa možnosť posilniť moje vzťahy s kolegami. To čo mi v práci dáva zmysel, je okrem jej náplne aj kolektív. Trávim v práci väčšiu časť svojho dňa a je pre mňa nesmierne dôležité, aby som do nej chodila s radosťou a cítila sa tam dobre. Som veľmi vďačná za možnosť byť súčasťou takéhoto procesu a ešte vďačnejšia som za to, že môžem byť súčasťou tak skvelého tímu!
Myslím si, že cieľom tejto aktivity bolo pre našu šéfku viac, ako len posilniť naše vzťahy. Svoj osobný zážitok vám prinesie už čoskoro, v tretej časti nášho blogu.
